nedeľa, 20. decembra 2015

RECENZIA: Jana Šulková - Odvrhnutá


Autor: Jana Šulková
Názov: Odvrhnutá
Vydavateľstvo: Motýľ
Počet strán: 272
Rok vydania: 2015
Hodnotenie na Goodreads: 2.00
Hodnotenie: 2/5

Emily sa prebúdza v nemocnici a v hlave sa jej ozýva prázdnota. Pýta sa samej seba, kto je, kde to je a ako sa tam dostala. Nepamätá si ani vlastné meno. V nemocnici ju teda pomenujú Emily a ujme sa jej evanjelický farár s manželkou. Jej prípad je záhadou, keďže sa k nej nik neprihlási aj napriek všemožným výzvam. Jej náhradná matka Marta ju raz zoberie do umeleckej školy, kde učí a Emily tam zaujme ohromný klavír. Keď sa k nemu posadí, neodolá a skúsi hrať. Zistí, že hra na klavír je jej vášeň a prihlási sa na školu. Tam spozná Stana, Frederiku, Tomáša a ďalších ľudí, ktorí jej pomáhajú spomenúť si na jej minulosť. Emilina minulosť je však komplikovaná a pomaly si začína spomínať na ťažké chvíle, ktoré zažila. Do toho sa pripletie láska, ktorá jej poriadne zamotá hlavu. No hlavne sa musí rozhodnúť medzi dvomi cestami a nájsť tú, ktorou chce viesť svoj život!

Janke Šulkovej vo vydavateľstve Motýľ vyšli už dve knižky a to Silnejšia ako osud a Dievča s maskou. Obe som čítala a bolo to pohodové čítanie, ktoré som si užila. Preto som sa tešila aj na Odvrhnutú, ktorá ma vážne zaujala anotáciou a vyzerala naozaj skvelo. Keď som ju začala čítať, vravela som si, že to mi určite sadne a bude to dobré. No nestalo sa. Hneď zo začiatku som našla mnoho vecí, ktoré sa mi nepáčili. Jedným z najvýraznejších prvkov, ktorý mi prekážal, bolo neustále striedanie pohľadov. Bolo to veľmi chaotické, každá postava, ktorá prišla na scénu sa nejako musela vyjadriť, hoci to bolo len na pár riadkov. Vadilo mi to, skôr by som uvítala striedanie sa dvoch stálych pohľadov alebo rozprávanie v prvej osobe. Nemám rada, keď autori používajú zahraničné, resp. anglické, mená v slovenskom prostredí. A tu boli hneď dve - Emily, ktorá bola ako tak objasnená, tak to som zobrala ešte v pohode, ale Amandu som nejako nechápala. 

Veľa chýb som videla hlavne v lexike. Slovník, ktorý používali postavy, bol v pohode, ale boli tam výrazy, ktoré sa v slovenčine moc nevyužívajú. Spočiatku bol klavír nazývaný pianom. To je podľa mňa chybné, keďže v umeleckých školách je bežný výraz klavír a klavírne oddelenie. Dosť ma zarazilo, ako Emily jej opatrovníci hneď oslovovali alebo nazývali dcérou. Chápem, že jej im bolo ľúto a mali ju radi, ale myslím, že to bolo dosť skoro. Na túto knihu som sa hlavne tešila kvôli prostrediu, rodina evanjelického farára a hudobníčka. Pre pochopenie, milujem hudbu a som evanjelička, tak som bola zvedavá, čo z toho vznikne. Tá hudba bola v pohode, páčili sa mi pridané piesne (pokojne ich mohlo byť aj viac) a celkovo to bol dobrý prvok knihy. Lenže ma prekvapilo to, že jej opatrovník Julo, ktorý bol evanjelický farár, nežil na fare a v priebehu knihy jediné, čo bolo spomenuté, boli návštevy chorých. Jeho služba nebola veľmi komentovaná, no keď už bola, neprišlo mi to veľmi bežné. Tiež mi občas vadila konštrukcia niektorých viet, skôr by som ich zmenila a bolo by to pre čitateľa príjemnejšie.

Postáv v príbehu bolo celkom dosť, niektoré mi boli sympatické, iné mi vadili. Najviac sa mi asi páčil Marek, učiteľ klavíra. Pôsobil na mňa tak bohemisticky. Nebolo ho tam síce až tak veľa, ale keď tam bol, vždy ma zaujal. Jeho životný príbeh bol zaujímavý a páčilo sa mi, že z neho vášeň pre umenie priam sršala. Hlavná hrdinka Emily bola v pohode. Ale hoci jej príbeh bol zaujímavý, bolo mi jej ľúto a tak, niekedy ma vážne vytáčala. Vadilo mi, ako pendlovala od jedného chlapa k druhému a naspäť, uzatvárala sa a nevyjadrovala svoje pocity. Prišlo mi, že bola trochu chladná a mala problém s emóciou, hoci je to pochopiteľné vo vzťahu s jej minulosťou, aj tak mi to prekážalo. Stano sa mi spočiatku páčil, potom mi jeho správanie vadilo. Správal sa ako úplný hlupák, ktorý sa nevedel rozhodnúť, čo v skutočnosti chce. Tomáš bol na začiatku trošku nevýrazný, ale myslím, že patrí medzi tie zaujímavejšie postavy a mňa presvedčil. Postavy vytvorili zvláštne spektrum. Páčili sa mi, no mali svoje muchy, ale tiež boli rozobrané z rôznych smerov a to bolo zaujímavé.

Hoci som sa na Odvrhnutú veľmi tešila, bola pre mňa skôr sklamaním. To prostredie aj námet ma veľmi lákalo, ale nakoniec ma to takmer vôbec nebavilo. Dej bol čudný a chaoticky postavený. Príbeh sa uberal divným smerom, čo mi pripadalo silené a nudné. Postavy to veľmi neokorenili a nezaujala ma ani gradácia. Myslím, že som pri tejto knihe dosť kritická, no všímala som si veľa prvkov, ktoré mi prekážali. Ak to mám zhrnúť, knihu by som odporučila nenáročnému čitateľovi. Pre mňa to nebolo ničím špeciálne a dosť ma to sklamalo. Nad autorkou však v budúcnosti určite pouvažujem, keďže jej predchádzajúce knihy boli fajn. Ale Odvrhnutá bola jednoznačne krok vedľa, a preto ju hodnotím dvomi hviezdičkami.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára