sobota, 29. apríla 2017

RECENZIA: Jay Asher - Mŕtve dievča neklame

Autor: Jay Asher
Originálny názov: Thirteen Reasons Why
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 240
Rok vydania: 2017
Hodnotenie na Goodreads: 4.05
Hodnotenie: 5/5

Hannah Bakerová je mŕtva. Smrť tínedžerky šokovalo okolie, veď ešte nedávno ju všetci stretávali v škole, na večierkoch či v predajni jej rodičov. No dnes je to už inak. Jej spolužiak Clay Jensen jedného dňa pred dverami nájde zvláštnu škatuľu. Keď ju otvorí nájde v nej magnetofónové pásky, ktoré nahrala práve Hannah, do ktorej bol tajne zaľúbený. Jej samovražda všetkých prekvapila a tieto nahrávky obsahujú trinásť dôvodov prečo. Jedným z dôvodov je práve Clay, no on nerozumie ako sa tam mohol ocitnúť. A tak sa rozhodne stráviť noc počúvaním týchto pások a sleduje jej slová po celom meste. Odkrýva tajomstvá, ktoré patria nielen Hannah, ale ich spolužiakom. A Clay spoznáva bolesť jedného dievčaťa...

Mŕtve dievča neklame je jednou z najkultovejších kníh súčasnej americkej literatúry. Vyšla pred desiatimi rokmi a odvtedy je o nej stále počuť. Pomohol tomu aj seriál, ktorý práve odvysielal Netflix. Ja som po nej pokukávala už niekoľko rokov a keď som sa dozvedela, že sa konečne pripravuje slovenské vydanie, nemohla som sa dočkať. Je to síce veľmi útla kniha, ktorá má len niečo vyše dvesto strán, no ja som si jej čítanie užívala hneď tri dni. Musím vám rovno povedať, že táto kniha stojí za prečítanie, pretože je výborne napísaná a je veľmi dôležité ju pochopiť. Ak ju len tak povrchne prečítate a nezamyslíte sa nad tým, čo chcela povedať, nič vám nedá. No je to dielo, ktoré práve môže poučiť a čitateľa zaujať svojou hĺbkou. Mňa osobne to dostalo, pretože ma to chytilo za srdce a stále mám niektoré pasáže v hlave. O tejto knihe sa s kamarátkami stále rozprávame, pretože je to niečo, čo jednoducho má veľmi hlboký význam a všetky nás veľmi poznačila.

Jediní dvaja ľudia, ktorým som skutočne dôverovala, sa mi nakoniec otočili chrbtom. 

Hannah je hlavná hrdinka, o ktorej som najprv nevedela, čo si mám myslieť. Je to zvláštne dievča, ktoré si dosť prežilo. Každou kapitolou sa čitateľovi viac a viac odhaľuje. To sa mi na nej veľmi páči. Jej príbeh je veľmi emotívny a silný, má moc nad čitateľom, ktorý doslova potrebuje vedieť viac. U mňa to tak bolo, jednoducho jej príbeh je ako droga, nesmierne návykový. Každou nahrávkou rozpráva o niekom ďalšom, vďaka tomu čitateľ spoznáva jej spolužiakov Niektorí sú úplní idioti, ktorí sa vyburujú na nevinných. Potom tu je dievča, ktoré nik nečaká a na samom konci každého prekvapí. A potom tu je Clay, ktorý pozná všetkých, no nie z tých stránok, o ktorých rozpráva Hannah. Čitateľ vlastne nevie aký je on, no zisťuje jeho vzťah k Hannah a všetky spomienky na ňu. Práve to robí príbeh zaujímavým a jedinečným, čiže je to veľmi dobre spracovaná a zaujímavá kniha. 

Ak to mám zhrnúť, Mŕtve dievča neklame je kniha, ktorú budem pravdepodobne čítať stále dookola. Je to román, v ktorom pri ďalšom čítaní nájdete niečo nové. Ja sa neviem dočkať, kedy si nájdem čas na ďalšie prečítanie tejto kultovej knihy. Určite si ju užijú milovníci Charlieho malých tajomstiev, pretože je to rovnako úžasná kniha. No táto kniha má naozaj silný odkaz, ktorý treba prijať a pochopiť. Rozhodne vám túto knihu odporúčam, lebo si myslím, že je určená naozaj pre každého. Ja som si čítanie naozaj užila a je to jedna z najlepších kníh tohto roka. Myslím, že o knihe Mŕtve dievča neklame ešte určite budete počuť, takže rozhodne neváhajte! Je to totiž jeden nevšedný, krutý, surový príbeh, ktorý si zaslúži vašu pozornosť. 

PS: Už ste videli seriál?

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

pondelok, 24. apríla 2017

Kultúrny marec

Myslím, že každý z nás má rád kultúru. Raz za čas ideme do kina, divadla, na výstavu či len sa zúčastníme nejakého podujatia. U mňa to je dosť časté, mám rada besedy, filmy, divadlo, koncerty atď. Marec je mesiac knihy a aj preto som sa zúčastnila hneď niekoľkých besied, no aj iných podujatí.
Prvého marca sa v Banskej Bystrici konala cestovateľská beseda o Islande, ktorú viedla Terezita, ktorú určite poznáte z jej blogu. Ja som ju v tej dobe poznala len z internetu a hanbila som sa jej pozdraviť (ale zamávala som jej), takže som s ňou žiadne slovo neprehodila. Ale jej rozprávanie ma naozaj upútalo a jej zážitky boli naozaj úžasné. Ak máte možnosť sa zúčastniť niečoho podobného, rozhodne neváhajte. Hneď na druhý deň, druhého marca, som sa vybrala so spolužiačkou do žilinského Artfora, kde sa konal Literárny večer. Témou bola Wisława Szyborska, poľská poetka, ktorá v roku 1996 získala Nobelovu cenu za literatúru. Hosťom tejto besedy bola Silvia Kaščáková, ktorá preložila zbierku Veľké číslo. Táto beseda bola veľmi zaujímavá v tom, že sa niesla v komornom duchu, keďže na ňu prišlo len pár ľudí, ale tiež sme sa mohli veľa pýtať a diskutovať. Tiež sme vyrábali povedzme pohľadnice, pri ktorých sme sa inšpirovali práve pani Wisławou, ktorá ich vyrábala a rozdávala svojim hosťom.
 V tomto období prišiel do kín nový slovenský film Únos, ktorý rozoberal tému únosu syna prezidenta Michala Kováča. Mňa naň vytiahli kamaráti a priznám sa, že ma veľmi oslovil. Predtým som si trošku prečítala o tejto téme, keďže si ju nepamätám, lebo som sa v tomto období len narodila. No práve ten film mi umožnil sa ponoriť hlbšie do tejto udalosti, ktorá v súčasnosti zažíva obrovský rozmach. Film to bol spracovaný veľmi dobre, páčilo sa mi obsadenie a myslím, že film získal patričný úspech. Ak ste ho ešte nevideli, určite si ho nenechajte ujsť. Trošku neplánovane som sa hneď deň na to zúčastnila ďalšej cestovateľskej besedy, tentokrát s Tomášom Kubíkom. On porozprával vcelku hojnému počtu účastníkov o svojich cestách. Začal zážitkami z cesty, keď sa s kamarátom vybral stopom na juh Španielska, pokračoval Patagóniou a tiež nezabudol spomenúť Island. Jeho cesty väčšinou boli veľmi nízkonákladové, keďže väčšinou stanoval, išiel pešo alebo stopoval. Zároveň to bolo veľmi vtipné a tiež nám ukázal jeho úžasné fotky, ktoré boli naozaj úžasné.
Potom som si dala trošku pauzu, ale v druhej polovici mesiaca som to rozhodne dobehla. 18. marca bol v Banskej Bystrici koncert skupiny Billy Barman a speváčky Katarzie, ktorý sa tam zastavili vrámci ich turné Veľký čínsky tour. Tento koncert bol naozaj výborný, aj Katarzia aj Billy Barman boli výborní! S kamarátmi sme sa naozaj zabavili a ak týchto interpretov nepočúvate, naozaj vám ich odporúčam. Potom (20. marca) sme sa mali povinne zúčastniť Prekladateľského soirée s Jánom Navrátilom, ktorý preložil Sklenený zvon od Sylvie Plath či Brooklyn od Colma Toíbina. Bolo to naozaj veľmi zaujímavé, obzvlášť preto, lebo som obe tieto knihy čítala a zároveň som sa dozvedela viac zo zákulisia prekladu. 
Deň na to som sa zúčastnila besedy do Sylviou Galajdou, taktiež prekladateľkou z poľského jazyka, ktorá tiež preložila verše Wisławy Szymborskej a to zbierku Trochu o duši. Táto beseda sa mi tiež veľmi páčila, keďže bolo veľmi zaujímavá (a rovnako aj to, kde som bola potom). V ten istý deň bola prednáške na našej katedre o Európskej únii v poľštine, ktorú viedol doktorand z Poľska, náš kamarát Hubert. Keďže na strednej škole som mala ekonomiku a veľakrát sme rozoberali práve túto tému, celkom ma to zaujalo. 
30. marca bola udalosť, na ktorú som sa tešila naozaj dlho a nesmierne si vážim, že som sa jej mohla zúčastniť. Je to beseda s Patrickom Nessom, ktorej ste sa určite mnohí zúčastnili. Možno už len z počutia viete, že bola naozaj nezabudnuteľná. Samozrejme, že som sa tam strápnila, ale to vám radšej nepoviem. Najlepšie snáď bolo, keď sa Patrick spýtal, kto pozerá seriál Class, kde som zdvihla ruku spolu s niekoľkými ďalšími ľuďmi a Patrick na nás ukázal a zakričal: "PIRATES". Takže určite chápete, že to bolo naozaj výborné!

Nejaké fotky:



nedeľa, 16. apríla 2017

RECENZIA: Marja Holecyová - Korene hriechu

Autor: Marja Holecyová
Názov: Korene hriechov
Vydavateľstvo: Fragment
Počet strán: 440
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 4.5
Hodnotenie: 5/5

Dvorná dáma baronesy Kataríny Ostrižičovej, Loriana, sa narodila ako obyčajná dcéra kuchárky Janka. Na prianie mladej šľachtičnej sa z nej stala vzdelaná mladá dáma, ktorá ju všade sprevádza. Spoločne si zvykli na život v Beluši, kde Loriana spoznáva kňaza Daniela, ktorý ju zasväcuje do tajov bylinkárstva a liečiteľstva. Panstvo však napadnú obávaní bratia Podmanický, Ján a Rafael, z ktorých sa stali lúpežní rytieri, ktorí spolu so svojimi hrdlorezmi rabujú uhorské zámky. Loriana sa dostala do rúk týchto násilníkov, no zachránil ju tajomný rytier Štefan. V celej svojej dievčenskej naivite sa doňho zamilovala a venovala mu všetko čo mohla. O niekoľko rokov zisťuje ako sa mýlila. No predsa len túžba si ju omotala okolo prsta a nechce sa vzdať svojej lásky. No to môže veľmi rýchlo viesť k hriechu...

Marju Holecyovú registrujem ako autorku už niekoľko rokov. V roku 2010 publikovala prvý diel úspešnej fantasy série Mariotovi dediči, ktorá ma v tom čase veľmi uchvátila. Rovnako aj nasledujúce tri pokračovania. Samozrejme dodávam, že je veľká škoda, že už nie sú dostupné. Koreňmi hriechov ma však autorka veľmi prekvapila. O vydaní som vedela už dlhšie a tak som sa rozhodla po knihe siahnuť. Marja spracovala historickú tému a príbeh zasadila do prostredia Uhorska 16. storočia. Musím uznať, že sa ich ujala majstrovsky. Veľmi sa mi páči jej štýl, jej lexika a tiež spôsob ako príbeh vyrozprávala. Je to kniha ktorá má 400 strán, čiže je dosť dlhá a myslím, že tento príbeh by síce mohol byť spracovaný v kratšom prevedení, no tak by stratil svoje čaro. Ja som si tento román veľmi užila, vlastne nemám tejto knihe čo vytknúť, pretože to bolo príjemné oddychové čítanie. 

Veľmi pozitívne vnímam aj postavy, ktorých príbehy sa mi páčili. Postavy Jána a Rafaela Podmanických sú historicky podložené. Naozaj boli lúpežnými rytiermi, ktorí drancovali Uhorsko. Rafael bol veľmi racionálne zmýšľajúci človek, ktorého charakter nebol najlepší, ale predsa len sa mi páčil. Páčilo sa mi, že nebol namyslený chlap s kopou peňazí, ktorý si môže robiť čo chce. Jeho o pätnásť rokov starší brat Ján bol veľmi skazený a poznačený výchovou. Jeho postavu bolo treba pochopiť. Jeho zámer čitateľ pochopí až na konci a zistí, že je to výborne prepracovaná postava. Baronesa Katarína bola plaché dievča, ktoré mi veľmi nesedelo. Podľa mňa bola veľmi ustráchaná, nevedela sa prejaviť a často si zvolila zlé rozhodnutia. Loriana, teda Janka, však bola hrdinka, ktorá sa mi veľmi páčila. Bola veľmi odvážna, milá, inteligentná osoba, ktorá si išla za svojim cieľom a chránila svojich blízkych. Postavy sa autorke naozaj podarili, myslím že pri nich zvládla aj otázku histórie, keďže pôsobili naozaj vierohodne. 

Korene hriechu hodnotím ako výborne spracovanú knihu, ktorá si ma naozaj získala. Autorkina kreativita naozaj silno pracovala, keďže stvorila skvelý príbeh. Príbeh bol veľmi akčný, zamotaný a výborne gradoval. Myslím, že táto kniha zaujme aj milovníkov histórie, ale zároveň aj tých, ktorí majú radi zamotané romantické príbehy. Rada by som vyzdvihla autorkin štýl, ktorý považujem za veľmi podarený a od čias Mariotovych dedičov sa naozaj vycibril. Pre mňa to bola skvelá kniha, ktorá sa mi naozaj páčila a môžem ju odporučiť ďalej. Dúfam, že autorka v blízkom čase napíše rovnako dobrú knihu ako Korene hriechu, ktoré si svojich čitateľov určite nájdu a verím, že ich aj ohúria. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke a spoločnosti Albatros. 

utorok, 4. apríla 2017

Mesačná chvastačka - MAREC 2017

Marec - mesiac knihy. Tretí mesiac v roku sa vždy nesie pod týmto podtitulom. Hneď na úvod sa priznám, že sa mi podarilo dosť prečítať 18 kníh, z ktorých hneď niekoľko bolo do školy. Boli tam básne, zbierky poézie, poviedky, romány atď. Celkom slušné spektrum. Marec sa tiež niesol v zmysle kultúry, ale o tom potom. Pribudlo mi tiež dosť kníh, z ktorých mám nesmiernu radosť. A keďže ich je celkom dosť (tiež 18), poďme na to!

Začnem štyrmi recenznými výtlačkami. Minulý týždeň mi prišli hneď dva kúsky. Prvým z nich je Grafitové dievča od Miroslavy Varáčkovej ako špeciálny recenzný výtlačok. Knihu som prečítala a zrecenzovala celkom rýchlo (teda na mňa), recenziu nájdete na blogu. Vychádza 12. apríla. Ďalšou je Apolónov pád: Utajené orákulum od Ricka Riordana, ktorej sa neviem dočkať. Tento týždeň ma doma čakal prírastok z Ikaru a to Poviedky o Rusku od Dmitrija Glukhovského, ktorú práve čítam. Posledným  recenzným výtlačok je Niečo viac od Patricka Nessa, ktorú som si vyzdvihla na bratislavskej besede a zároveň ju mám podpísanú, čo si nesmierne cením. Za recenzné výtlačky ďakujem vydavateľstvám. Tiež som dve knihy dostala. Začiatkom mesiaca mi kamarátka Dida povedala, že napísala a vydala knihu. Ja som samozrejme hneď musela vedieť akú a ona mi ju venovala. Je to krátka zbierka básní Tetovanie na srdci, ktorú len tak nezoženiete, no pre mňa má o to väčšiu hodnotu. Tiež ste možno zaregistrovali, že vydavateľstvo Absynt oslavovalo dva roky a ja som im v ich udalosti na Facebooku zapriala, za čo sa ma rozhodli odmeniť a prišla mi kniha Kolymské denníky od Jaceka Huga-Badera. 


A teraz si dáme kategóriu "nepúšťajte ma do antikvariátu, kníhkupectva... vlastne nikam". Začneme takto, nemala by som liezť do antikvariátu a to hlavne takého, kde majú celú miestnosť plnú kníh po 0,50€. Vojna a mier III, IV od Tolstoja z roku 1930 som tam nechať nemohla. Potom som tam objavila knihu Lord Jim od Josepha Conrada. Tento autor sa so mnou celkom vlečie, takže určite ho budem musieť počas štúdia na výške prečítať. Preto išiel so mnou. Poslednou knihou z prvého nákupu je Budapest do Babel, čo je zbierka poézie maďarskej autorky Ágnes Lehóczky preložená do angličtiny. Potom som tam s kamarátkou zavítala ešte raz a doniesla som si Bičianku z doliny a Tatarkov román Prvý a druhý úder. Neskôr som bola v Panta Rhei a kúpila som si Heart of Darkness od Josepha Conrada, ktorú aktuálne čítam v poľštine. Potom sme si s kamarátkou objednali poéziu v edícii z OZ Slniečkovo a to Neprítomnosť od Szymborskej a Do neba povedala od Billyho Childisha. Posledné dve sú Hrbáč I a II, ktoré som kúpila od Mati, ktorá ich predávala a ja som sa rozhodla ich zachrániť. 

Toto sú moje prírastky, z ktorých sa veľmi teším. Čo pribudlo vám?

sobota, 1. apríla 2017

INSTAGRAM SUMMARY - Február 2017

Február bol divný. Hoci som napísala niekoľko recenzii, takmer žiadnu som nepublikovala. Ale na Instagrame som dosť frčala. Zúčastnila som sa #booklovefebruary, ale dlho mi to nevydržalo. Zistila som že tieto výzvy nie sú pre mňa. Ale fotiť som fotila.













nedeľa, 26. marca 2017

RECENZIA: Miroslava Varáčková - Grafitové dievča

Autor: Miroslava Varáčková
Názov: Grafitové dievča
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 184
Rok vydania: 2017
Hodnotenie na Goodreads: 4.5/5
Hodnotenie: 5/5

Táňa je obyčajné dievča, s ktorým sa život nemazná. Jej budúcnosť je veľmi nejasná a len dúfa, že úspešne dokončí strednú školu. Jej rodina nie je práve ideálna, otca nepozná a matka je alkoholička, ktorá nie je schopná stráviť ani jeden deň bez alkoholu. Jedinú oporu má v kamarátovi, ktorého zázemie je úplne iné. Britva jej však nikdy neodmietne pomôcť. Spolu prekračujú hranice zákona pri krádežiach, ktoré umožňujú Táni zvládnuť ťažkú finančnú situáciu. Raz pri predaji úlovkov z poslednej krádeže Táňa stretne Bena, ktorý jej ponúkne ľahko zarobené peniaze. Táňa sa najprv zdráha čudnú ponuku prijať, no nakoniec prikývne. Jej život sa zmení za jedinú noc a dúfa, že konečne nájde šťastie. No čo ak môže zmiznúť v jedinej sekunde...

Miroslava Varáčková je moja obľúbená slovenská autorka, ktorej knihy čítam už minimálne 6 rokov. Doteraz si pamätám ako som objavila knihu Prežila som svet a následne som začala hltať jej knihy jednu za druhou (bohužiaľ stále nemám dve prečítané). Grafitové dievča je jej dvanásta kniha a tretia, ktorá vychádza vo vydavateľstve Slovart. V každej jej knihe nájdete silnú hrdinku, s ktorou sa nepekne zahral osud. Rovnako je to tak aj v Grafitovom dievčati. Je to kniha, ktorá nemá ani dvesto strán, no nájdete v nej neuveriteľne silný príbeh, ktorý vás dostane. Ja som ju prečítala za dve a pol hodiny a neodtrhla som sa ani na okamih. Mirka totiž spracovala tému, ktorá je veľmi aktuálna a súčasná. Alkoholizmus v rodine a zanedbávanie rodičovských povinností je v súčasnej dobe veľmi časté. Keďže je to príbeh dieťaťa, ktoré týmto trpí, myslím že je niečo veľmi reálne. Táto kniha mi veľmi veľa dala a jej príbeh sa mi naozaj páčil.

"Pohni si, nech nám život neutečie pomedzi prsty. Ideme dobývať vesmír, presne podľa plánu," zvolala veselo a na chvíľu pocítila ľahkosť a bláznivosť, ktorá by mala byť príznačná pre jej vek. 

Ako som už spomínala táto autorka má zvyk v silných hrdinkách, s ktorými sa život nepekne zahral. Tu je to sedemnásťročná Táňa. Je to obyčajné dievča, ktoré sa snaží o jedno. Chce prežiť. Čitateľ hneď začiatkom príbehu zisťuje, že jej matka je alkoholička. Naša hlavná hrdinka chce, aby sa jej matka šla liečiť. Základom príbehu je práve toto. Táňa je veľmi silná hrdinka, zároveň veľmi inteligentná a má tiež zložitú povahu. Nie všetko čo robí je prvoplánové a ďalšou informáciou je, že jej chýba niekto blízky. V tomto príbehu nevystupuje veľa postáv, okrem Táne, jej matky sa čitateľ stretáva hlavne s Britvom a Benom. Britva je jej jediný blízky priateľ a jeho postava sa mi veľmi páčila. Je to chalan, ktorý má všetko na svete, ale predsa len mu to nestačí. Taký ten rebel bez príčiny. Ben je iný, viac sofistikovanejší. Páčilo sa mi, že sa nedal odradiť a bol veľmi kreatívny a nadaný. Môj názor naňho je vie človeka prekvapiť a sklamať. Myslím, že autorke sa postavy veľmi vydarili, na malom počte strán ich príbehy veľmi dobre vykreslila a naozaj sa ma zaujali.

Grafitové dievča je veľmi zaujímavá kniha, ktorej čítanie som si naozaj užila. Nepáčilo sa mi len autorské spracovanie či príbeh, je tu totiž tretie plus. Je to kniha, ktorej časť sa odohráva na stránkach komixu. Tento fenomén je v zahraničí občas používaný a vďaka tejto knihe sa dostal aj ku nám.* Mne sa to veľmi páčilo, pretože to bolo nezvyčajné a ilustrácie boli naozaj nádherné. Príbehu to pridalo originalitu a určite to zaujme. Túto knihu hodnotím veľmi kladne, pretože ma chytila za srdce a tiež bola výborne spracovaná. Myslím, že ju môžem naozaj vrelo odporučiť, pretože je to výborný súčasný román pre mladých, ktorý rozoberá aktuálne spoločenské problémy a môže ľudí ovplyvniť. Mimochodom Mirka na facebooku zverejnila informáciu, že pripravuje ďalší román, ktorý by sa mal nazývať Drž ma, keď padám!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 
Kniha vychádza 12. apríla 2017.

sobota, 25. marca 2017

RECENZIA: Emma Clinová - Kult

Autor: Emma Cline
Originálny názov: The Girls
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 304
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 3.5
Hodnotenie: 3/5

Evie má štyridsať a vo svojich spomienkach sa vracia do 60. rokov, kedy bolo v móde hnutie Hippies. V Kalifornii, kde prežila svoje detstvo, v tejto dobe panovala uvoľnená morálka a vznikali rôzne kulty. Začiatkom leta sa Eviene tínedžerské ja spozná so skupinkou dievčat, ktoré sú na prvý pohľad zaujímavé. Ich oblečenie, aura, spôsob života... Evie je nimi úplne očarená. A tak sa dostáva na ranč do "rodiny", ktorú vedie Russell. Medzi nimi sa cíti ako doma, venujú jej pozornosť a zaujímajú sa o ňu. Pri nich má všetko, čo chce. Russell, ktorý ich vedie je medzi nimi veľmi vážený a týmto dievčatá predstavuje život o akom sa im ani nesnívalo. Sloboda, voľnosť, neviazanosť dobrodružstvá. Ich patrónom je Mitch, ktorý spolu s Russelom dievčatá len zneužíva. No táto komunita Evie priťahuje a vôbec si neuvedomuje čo všetko sa môže stať.

O románe Kult, ktorý sa v origináli nazýva The Girls som dlhšie počúvala na rôznych booktubových kanáloch či zahraničných blogoch. Veľmi ma zaujala, keďže hodnotenia boli rôzne no rozhodne vyvolala rozruch. Mňa zaujalo to, že Emma Cline sa inšpirovala vraždou manželky Romana Polańského a tiež sektou jej vraha Charlesa Mansona. Mňa veľmi zaujal tento námet a preto som sa rozhodla prečítať si túto knihu. Priznám sa, že to nebolo úplne to čo som čakala. Nebolo to zlé čítanie, ale veľa miest ma nebavilo a priznám sa, že som mala problém sa začítať. Príbeh bol veľmi zaujímavý, rovnako aj námet, no spracovanie mi neprišlo veľmi dobré. Hoci autorka nemá zlý štýl v tejto knihe nájdete mnoho hluchých miest, prázdnych pasáži či častí kde neviete, čo máte práve čakať. Keď si príbeh spätne zrekapitulujem zhrniem to ako dobrý príbeh, ktorý ma však nie vždy bavil. Rozhodne to nie je čítanie pre každého. 

Pri postavách môžeme znalyzovať Evieno mladšie a staršie ja, keďže tento román je vyrozprávaných retrospektívne. Respektíve sa tam striedajú kapitoly zo 60. rokov a súčasnosti. Samozrejme súčasná Evie mi prišla rozumnejšia než jej tínedžerské ja, keďže vtedy sa dala veľmi ľahko opantať a ovplyvniť. Vlastne mne prišla priam hlúpa keďže sa dala vtiahnuť do takého Kult prakticky z nudy a aby bola zaujímavá. Myslím, že keď sa k tomuto rozhodnutiu neskôr vracala, nepovažovala ho logický. Rada by som vám povedala, že prečo sa mi dospelá Evie páčila, ale to by bol spoiler. Z iných postáv mi žiadne neutkvela, respektíve ma žiadna iná nezaujala. Avšak hlavná hrdinka Evie bola veľmi podarená a autorke sa nadmieru vydarila. 

Kult hodnotím knihu, ktorá má potenciál zaujal hlavne svojim námetom. Mňa zaujal hlavne ten spoločne s hlavnou hrdinkou. Myslím, že to je román, ktorý nezaujme každého a je to veľmi individuálne. Priznám sa, že som čakala trošku viac. Myslela som si, že to bude mať lepší spád a bude to rozpracované zaujímavejšie. Pozitívne hodnotím námet, z ktorého autorka vychádzala. Určite ho pochopí náročnejší čitateľ, aj keď je to veľmi zvláštna kniha. Možno sa k nej ešte vrátim a lepšie ju pochopím. Momentálne je to je pre mňa veľmi dobrý priemer, ktorý neurazí, ale ani nesklame na plnej čiare. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar