utorok, 24. mája 2016

Štedrosť knižnice (a mojich kamarátov)


Približne ešte pred rokom som celkom často písala články o knihách, ktoré som si požičiavala z knižnice. Avšak to som prestala robiť. Sem-tam jeden-dva tituly, ale nič viac. No ale tak nejak som zavítala do mestskej knižnice, obecnej knižnice a mnohí kamaráti mi požičali ich knihy. Dopadlo to tak, že mám doma 22 požičaných kníh. 

Už od 30. októbra mám štyri knižky od Bášky, ktoré mám už dávno prečítané, len som nemala čas ísť do Košíc a vrátiť jej ich. Sú to Rozkošný zvrhlík, Everything, Everything, Gabrielův ráj a Gabrielův očistec. Z martinskej knižnice mám Nádhernú svadbu (tú som už musela ísť aj vrátiť, ale kým som sa dokopala k napísaniu tohto článku, trošku to trvalo), Zmierzch (poľský Súmrak) a Jako led. Od mojej bff Ninušku som si požičala Stopárovho sprievodcu vesmírom, ktorý sa mi nepáčil. Od Ľuboša mám požičaný Nočný film a Sklenený zvon, ktorý chcem začať v nasledujúcich dňoch začať čítať. Od Knižných maniačok (ktoré, ak nepoznáte, utekajte na ich blog) mám požičané Easy, Ve víru rocku, Hra s láskou a Králové bourbonu. Od kamošky Niky mám Beštiu, ktorá bola perfektná a momentálne naozaj žeriem knihy Dominika Dána. Poslednou kategóriou sú knihy z našej obecnej knižnice. A odtiaľ ich mám celkom dosť. Sú to: Prekliata láska (výborná), Rockové tango (práve čítam a strašne to hejtujem), Rebelka (číta maminka), Brooklyn (nádherné), Knieža smrť, Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti a Bodka

To sú moje požičané knihy, pravdepodobne si myslíte, že som blázon. Preto mi napíšte nejaký pekný komentár. :)

nedeľa, 22. mája 2016

RECENZIA: Abbie Rushton - Nevypovedané

Autor: Abbie Rushtonová
Originálny názov: Unspeakable
Vydavateľstvo: YOLi
Počet strán: 272
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 3.61
Hodnotenie: 3/5

Megan nerozpráva. Nik nevie prečo a čo sa vlastne stalo. V noci, keď prestala rozprávať zomrela jej najlepšia priateľka Hana. Od toho momentu všetkých blízkych od seba odháňa. V hlave má blok, ktorý jej bráni sa zveriť niekomu. Stalo sa niečo, čo musí tajiť. Navždy. Do mesta však príde nové dievča, ktoré ju okúzli svojou prostorekosťou. Jasmine je krásna, milá, priateľská a ústa sa jej nezavrú. Keď je s ňou, život už nie je čiernobiely. Práve jej chce povedať svoje prvé slová, no čo keď prehovorí príde o všetko čo je jej drahé. Čo keď Jasmine šokuje a utečie od nej? Megan musí spraviť zo správne rozhodnutie. Začne rozprávať a prizná sa alebo bude navždy mlčať.

O knihe Nevypovedané som niekoľkokrát počula na internete. Na goodreads som ju našla v lgbt poličke a anotácia vyzerala celkom dobre, preto som nedokázala povedať nie. Síce som najprv váhala, či ju neprečítam po anglicky, lebo istý čas bola na nete za štyri eurá, ale následne som sa rozhodla pre slovenské vydanie. No poviem vám jedno, táto kniha nie je nič svetoborné a rozhodne som čakala viac. Príbeh veľmi nudný a čítanie bolo takmer utrpením. Štýl autorky mi veľmi nesadol a môj názor je, že pokazila v celku zaujímavý námet. Ja som od začiatku chcela zistiť, čo Megan tají. No kým som sa k tomu dostala, autorka ma unudila. Záver sa mi páčil, ten beriem ako veľké plus. 

Megan bolo vlastne celkom obyčajné dievča. Zaujímalo ma, čo tajila a nevedela som čo čakať. Čiže spočiatku sa mi veľmi pozdávala. Nie vždy sa mi páčilo, ako konala. Občas by som radšej uvítala viac akcie a možno aj viac odvahy z jej strany. Páčilo sa mi, keď bola veselá a ako ju ovplyvnila Jasmine. Bolo mi jej tiež ľúto, lebo stratila niekoho, na kom jej veľmi záležalo. Jasmine bola asi najsvetlejšou časťou knihy. Ona sa mi páčila. Jej energie, ukecanosť a dobrota, to bolo niečo, čo som čakala, niečo čo bolo jednoducho krásne. Zároveň ich priateľstvo, správali sa ako sestry a boli si blízke, To sa tak o najlepších kamarátok čaká. Iné postavy ma veľmi zaujalo, boli popravde dosť nevýrazné. A to už svetlým bodom nebolo.

Nevypovedané je kniha, od ktorej som čakala celkom dosť. No dostala som od nej minimum. Vadil mi hlavne autorkin štýl, ktorý bol neuveriteľne nudný. Jednoducho sa to čítalo zle a mala som veľký problém sa začítať. Takže túto knihu nemôžem odporučiť, pretože ma veľmi nebavila. Druhá polovica bola praktická o ničom, ale druhá sa mi páčila oveľa viac. Prekvapila ma zmena originálnej obálky, ale priznám sa, že príjemne. Naživo tá kresba vyzerá naozaj krásne a v poličke si to vie nájsť svoje miesto. Myslím, že nenáročnému čitateľovi sa táto kniha môže páčiť a má potenciál zaujať. Mne to nesadlo, ale vám určite môže. 

Za túto knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar

utorok, 17. mája 2016

RECENZIA: Megan Frampton - Falošný vojvoda

Autor: Megan Framptonová
Originálny názov: Put Up Your Duke
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 296
Rok vydania: 2016
Séria: Dukes Behaving Badly
Hodnotenie na Goodreads: 3.62
Hodnotenie: 2/5

Nicholas Smithfield člen anglickej šľachty využíva svoje postavenie a peniaze na zabezpečenie života, aký potrebuje. Oddáva sa ženám a boxu a je to to jediné, čo ho napĺňa. Nečakaná však zdedí vyšší titul a stáva sa vojvodom s Gagu. Preto, aby svoj status posilnil si vezme snúbenicu svojho predchodcu, Isabellu Sawfordovú. Tá je z manželského života nervózna a tak na ňu Nicholas musí ísť pomaly. Svoje napätie si vybíja v boxe. Isabella, ktorá bola vychovaná ako budúca vojvodkyňa zažila detstvo bez lásky a nevie sa dočkať, kedy zažije slobodu. Chce spoznať nezávislosť a k tej ju môže priviesť práve Nicholas. Ten ju kúsok po kúsku viac priťahuje a vyzerá to tak, že ich manželstvo môže vyjsť...

Priznám sa, že o autorke Megan Frampton som v živote nepočula. A historické romance nie sú práve žáner, ktorý vyhľadávam každý deň. Avšak zbožňujem knihy Janky Pronskej, ktorá píše výborne. Ale táto kniha nebola dobrý krok. Naozaj som si myslela, že to bude dobré, lebo podľa anotácie vyzerala veľmi dobre. No, ale tak nejako ju najprv čítala mamina, ktorá ma takýto druh kníh veľmi a rada a nepáčilo sa jej to. Ja som už vedela, že je zle. A tak som čítanie tohto románu čoraz viac nenápadne posúvala, ale keď som už začala, zistila som, že mamina má pravdu. Vôbec sa mi nepáčil štýl autorky, veľa opisov, nudné scény, jednoducho nemastné-neslané a čítanie bolo pre mňa utrpením. Zápletka vyzerala dobre, vcelku nemala zlý pád a na záver to bolo celkom v pohode. Avšak autorkin štýl to kazil, vetná skladba, lexika, to bola nuda, nič svetoborné. 

Ďalší prvok, čo mi vadil boli postavy. Tie tiež neboli nič extra. Naivné, jednoduché, nudné. To slovo pri tejto knihe spomínam často. Nicholas mal síce zaujímavé "vedľajšie aktivity", ale nejako mi neučaroval a vlastne bol celkom obyčajný. Nebavili ma jeho činy, ako áno, staral sa o Isabellu a bol fajn. Ale aj tak nič moc. Isabella bola vcelku fajn, hoci bola veľmi naivná. Zaujalo ma prostredie, z ktorého pochádzala. Jej rodičia boli bezcitné osoby, ktoré nedokázali prejaviť lásku a jej iba kazili život. Takže postavy sú ďalší negatívny bod tejto knihy. Ale ja som možno len náročná, hoci viem, že tieto postavy sú jednoducho zlé. 

Falošný vojvoda ma nezaujal, s touto knihou som si veľmi nesadla. Ako už vyššie spomínam, postavy, záplatka, štýl autorky a mnoho ďalší faktorov sa mi nepáčilo a myslím, že to bolo jednoducho dosť zlé. Záver bol v pohode, aj ten dej by sa dáko dal, no stále to bolo len priemerné. Dosť ma odradila od tohto žánru, hoci spomínanej Janke Pronskej zostávam verná. Táto kniha by skôr zaujala nenáročnú čitateľku v rámci oddychového čítania. Mne to jednoducho nesadlo. Ak ste túto knihu čítali, v slovenskom preklade vyšiel autorke ešte jeden diel z tejto série a to Príručka pre vojvodu. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Ikaru

nedeľa, 15. mája 2016

Moja obľúbená kniha

Každý z nás má obľúbenú knihu. Tá moja sa mi dostala do rúk v roku 2012, konkrétne na Vianoce. Moja starká mi nekupuje knihy, ale v ten rok mi dala desať eur, že si mám kúpiť niečo, čo sa mi bude páčiť. Vybrala som si knihu. Presne si pamätám ako som si ju kupovala, ktorá teta z Martinusu mi ju predávala a ešte aj viem, že sa sme o nej chvíľu rozprávali. Tou knihou sú Charlieho malé tajomstvá. Prečítala som ju niekoľkokrát a vždy, keď túto knihu čítam, objavím niečo nové. Stephen Chbosky stvoril nesmierne nádherný príbeh o Charliem. Jeho postava je veľmi zaujímavá, keďže je to tichý chlapec, ktorý sa len spoznáva. Keď spoznal Sam a Patricka začal sa zapájať do spoločnosti a stal sa viac spoločenskejším. No nezmenil sa, stále to bol "charlieovský" Charlie. Autor, vždy keď už som si myslela, že bude všetko v poriadku, zasiahol a napísal niečo nečakané. Na koniec priniesol nečakaný zvrat, ktorý som nečakala a chcela som revať a revať. A áno, už som pri tejto knihe revala. Jednoducho sa pri nej smejem, revem, kričím, bavím, spievam a hlavne si vravím, že možno by bolo fajn mať na chvíľku také zážitky, aké získal Charlie so svojimi priateľmi. Autor ku knihe pripojil zoznam kníh, ktoré Charlie počas knihy čítal, hudby, ktorú počúval a seriálov a filmov, ktoré spomenul. Všetko sú to výborné kúsky a mnohé z nich si chcem prečítať a niektoré som už dávno čítala. Rovnako je na tom aj hudba a filmy. Proste táto kniha mi rozšírila kultúrny záber a dokážem nad ňou neustále rozmýšľať. Dúfam, že ste pochopili, prečo je táto útla knižka mojou obľúbenou, a ak nie, nevadí. Skúste si ju prečítať a možno pochopíte.

Pripravila som aj zopár mojich obľúbených citátov, hoci v v knihe ich je omnoho viac:
"Charlie, prijímame len takú lásku, akú si zaslúžime."
"Je to zvláštne, pretože niekedy, keď čítam knihy, si predstavujem, že som jej hrdina."
"A prisahám, že v tej chvíli sme boli nekoneční." (Tento mi visí aj na stene na internáte)
"Veľmi to bolí, keď priateľ prežíva také utrpenie."
"Milión svetiel, budov a všetko ostatné je rovnako výnimočné, ako keď to videl po prvý raz."

Na záver sa môžete pokochať fotografiami mojej mini zbierky verzií tejto knihy:

utorok, 10. mája 2016

Čítame MM



S Ľubošom sme už dlhšie diskutovali o rôznych žánroch literatúry. Obaja skôr čítame young adult, fantasy, romantiku (dobre, tú len ja) či detektívky. No často nás naša čitateľská vášeň priviedla aj k tzv. lepšej próze, inak povedané súčasnej svetovej próze. Práve veľa skvelých kúskov vychádza v edícii MM vydavateľstva Slovart. V januári sme obaja prečítali Mániho Steinna, ktorý bol geniálny a začali túžiť po viacerých takýchto skvelých knihách. A preto sme sa rozhodli vytvoriť tento projekt. Každý mesiac chceme prečítať aspoň jednu knihu z tejto edície. Nie vždy budeme čítať rovnakú knihu, to znamená, že sa môžeme opakovať alebo si knihy posúvať. No každý z nás vždy krátko zhrnie, čo si to danej knihe myslí a ako sa mu páčila. Postupom času pre vás chceme pripraviť aj súťaž o niektorú z kníh, o akú, to si necháme ako prekvapenie. Naše posty nájdete pod hashtagom #citamemm na instagrame a iných sociálnych sieťach. Práve vďaka tomuto hashtagu vyberieme najkrajšiu fotografiu a výhercu odmeníme knihou. A keďže nechceme čítať samy a preto rozhodli sme saosloviť vás, čitateľov našich blogov. Poďte do výzvy s nami! Ak sa rozhodnete zapojiť, napíšte nám komentár, správu alebo len využívajte náš hashtag! Keep reading! :)
PS: Užitočné odkazy nájdete dole.




Všetky knihy tejto edície nájdete v tomto odkaze.
Ľuboš - Instagram/FB

pondelok, 9. mája 2016

RECENZIA: Tamara Tainová - Milujem, koho chcem


Autor: Tamara Tainová
Názov: Milujem, koho chcem
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 272
Rok vydania: 2015
Hodnotenie na Goodreads: 4.67
Hodnotenie: 5/5

Boris a Sofi. Nerozlučná priateľov, ktorí to spolu tiahnu už od detstva. Boris je gay, ktorý sa vyrovnáva so svojim osudom. Lieči sa z ďalšieho nevydareného vzťahu a snaží sa to vynahradiť krátkymi známosťami. Krehkú Sofi neustále sprevádza traumatizujúce detstvo, ktoré jej neumožňuje prijať lásku. Svet oboch sa mení veľmi rýchlo a ani nevedia ako, môžu stratiť ľudí, na ktorým ich záleží. No aj keď ich milujú, ublížili im. Ich rodičia ich vychovali s láskou, no obom veľmi ublížili. Boris aj Sofi sa stále snažia nájsť, hľadajú pochopenie a lásku. Ale hlavne sa snažia dať svoje životy do poriadku...

Tamara Tainová je slovenská autorka, ktorá svojimi knihami zaujala literárnu scénu viacerými faktormi. Pri tejto sérii, ak to môžem tak nazvať, sa zamerala na hlavného hrdinu, ktorý je homosexuál. Nie je však niečo ako z amerického filmu, kde sa chalan ťahá len s dievčatami a ochká na kabelkami. Je to príbeh človeka, ktorý žije, miluje, hľadá, padá, kričí, nadáva a hlavne existuje. Čiže je to príbeh, ktorý ma nejaký reálny základ, hoci pravdepodobne nie je na skutočných udalostiach. Ale autorka má takú úžasnú predstavivosť, že jej príbehy pripadajú ako skutočné. Táto kniha vyšla päť rokov po predchádzajúcej časti. Čítalo sa to jedna radosť a veľmi som si to užila. Tainová ma totiž dokáže zaujať a preto jej knihy čítam s obrovským nadšením.

Hlavný hrdina Boris, ktorý je novinárom je veľmi zaujímavá a prepracovaná postava. Autorka ho rozobrala do veľkých detailov. Jeho zamotané rodinné pozadie, v ktorým rozoberá hlavne problematický a rozhádzaný vzťah s otcom ma veľmi zaujal. Možno ho označiť a za príbeh jednej rodiny. Rozvedení rodičia a dieťa, hoci už dospelé a samostatné. Tiež bolo zaujímavé sledovať jeho vzťahy, či už posun po rozchode, ale aj odhodlanie zaľúbiť sa znovu. Zložité zázemie ich so Sofi spájalo. Avšak myslím, že Sofi na tom bola podstatne horšie. Boris dostával lásku od oboch rodičov, ale ona bola často odvrhovaná. Bolo mi jej ľúto, lebo sa to s ňou ťahala a nikdy sa spomienok nedokázala úplne zbaviť. Celkovo si myslím, že je taká excentrická bytosť, ktorá rada skúmala ľudí a ťažko hľadala vlastné šťastie.

Milujem, koho chcem je kniha, ktorú môžem ohodnotiť ako jednu skvelú časť kvalitnej slovenskej literatúry.  Čítala sa veľmi ľahko, jednoducho som potrebovala vedieť, čo sa stane s postavami ďalej. Určite otvorí oči homofóbom a ľuďom, ktorí nerozumejú homosexualite. Avšak autorka vykreslila práve tento prvok bravúrne a reálne. Mňa to bavilo a neviem, čo vytknúť, môžem len poukázať aká výborná táto kniha je. Určite ju odporúčam a teším sa na ďalšie z Tamarinho pera. Dúfam, že sa nejakej ďalšej dočkáme už čoskoro!

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart

nedeľa, 1. mája 2016

Mesačná chvastačka - APRÍL 2016

Apríl bol celkom zaujímavý mesiac. Mala som mnoho školských povinností, ale začiatkom mesiaca sa mi podarilo prečítať celkom slušné množstvo kníh. Potom som nejako prestala mať čas a neskôr som sa zdržala s Lady Midnight, ktorá bola GENIÁLNA!!! Nakoniec som prečítala za tento mesiac jedenásť titulov. 

Priznám sa, že tento mesiac som sa celkom rozbesnela s kupovaním kníh. Dostali sa ku mne nejaké zľavové kupóny, a preto som ich ako správny knihomoľ využila. Z Martinusu som si objednala tri tituly, a to Z ako Zelda, Enjoy a Moře klidu. Prvé dve boli v úžasnej zľave, a keďže ma tieto knihy veľmi lákajú, musela som ich mať. Na Moře klidu ma už dlhšie ukecávala Mara a Báška, a keď som videla tú skvelú cenu, automaticky som klikla pridať do košíka. Pri návšteve Panta Rhei som si zas musela kúpiť druhú novelku k Trónu zo skla, tzv. trónik, teda Vrahyňu v púšti. A poviem vám, bola výborná. Odhalila veľa zo Celaeninho života a veľmi sa mi páčilo. A keď som zavítala do Martinusu, kúpila som si Červeného kapitána, ktorý sa nedávno dostal na filmové plátna. Práve ho čítam a je skvelé, teším sa na ďalšie Dánove knihy. A na záver knihy z Nového času a to Neprebudený od Martina Kukučína a poviedky od Tajovského.


Tri knihy som dostala ako recenzné výtlačky. Začiatkom mesiaca prišla Čierna vdova od Janky Pronskej, ktorú som dostala z preskoly.sk. Neskôr som dostala zo Slovartu najnovšiu knihu Patricka Nessa - My ostatní tu len tak žijeme. A práve ju čítam a na recenziu sa môžete tešiť už čoskoro. A poslednou knihou je tretí diel série, ktorá je úplne na hovno a ja ju nesmierne zbožňujem. Tá kniha je After: Tajomstvo! A neviem sa dočkať, kedy si ju prečítam!


Za apríl mi pribudlo trošku menej kníh, než zvyčajne, ale myslím, že bolo načase. Mám totiž naozaj veľa neprečítaných kníh. Vidíme sa pri ďalšom článku!