pondelok, 27. júna 2016

RECENZIA: Penelope Douglas - Nádych

Autor: Penelope Douglas
Originálny názov: Nádych
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 328
Rok vydania: 2016
Séria: Fall Away
Hodnotenie na Goodreads: 4.17
Hodnotenie: 1/5

Tate a Jared boli od detstva najlepšími priateľmi. Správali sa ako súrodenci a boli nerozlučná dvojka. Ich vzťah sa počas leta pred strednou školou otočil o 180 stupňov. Jaredova prítomnosť sa pre Tate zmení v peklo na zemi. Nie je jediného dňa keby jej neublížil. Nechápe prečo jej ubližuje človek, ktorého mala najradšej na svete. Šikana jej strpčuje každý jeden deň. Preto využije skvelú príležitosť a odíde na študijný pobyt do Európy. Keď sa vráti do USA, je z nej dospelá žena, ktorá prišla ukázať svoju nezávislosť. Rozhodla sa postaviť Jaredovi zoči-voči. Nechce svoj maturitný ročník stráviť v strachu, čo jej kto vyvedie. Ale čo stojí za Jaredovou zmenou správania? Zmenilo sa za ten rok niečo?

O Nádychu (Bully) som počula už veľakrát. V posledných pár rokoch som počula celkom dosť odporúčaní a tie ma dosť nalákali prečítať si túto knihu. A keďže som ju mala v to-read poličke už niekoľko rokov, rozhodla som si ju prečítať. No ale dobre to nedopadlo. Proste táto kniha sa mi takmer vôbec nepáčila, tá zápletka bola nerealistická. Neviem, v ktorom vesmíre by dievča niečo riešilo s chalanom, ktorý ju šikanoval. Jednoducho nie, takéto vzťahy v realite nie sú možné. Tiež sa mi nepáčila štylistika. A myslím, že to nemôžem zvaliť na preklad. Hoci aj tam sú miestami chybičky. Autorka sa však tiež nevyznamenala. Napríklad nechápem použitia slova dean, teda dekan, čo aj tak prekladateľka preložila. Len si jednoducho nemyslím, že to je dekan, ale nejaký zástupca. Vyskytlo sa tam mnoho podobných záležitostí, ktoré deju veľmi nepomohli. Takže veľa chýb v štylistike a lexike. 

Tate nebola zlá hrdinka. Bola veľmi inteligentná, pálilo jej to, išla si za svojim. A pochopiteľne jej nedala spávať Jaredova zmena v správaní. Ale jedno ma nesmierne iritovalo, jej naivita. Jared bol dosť sviňa, lebo sa správal ako idiot a nevážil si Tate. V jednej jedinej kapitole mi ho bolo ľúto, aj to som sa dala zlomiť smutným príbehom. Ale väčšinou mi aj tak liezol na nervy, hoci to bol ten taký zlý chlapec, ktorý nie je na zahodenie. Medzi nimi bola určitá chémia, no podľa mňa to tá šikana dosť zabila. Čo sa mi páčilo na oboch bola láska k rýchlym autám. Inak mi liezli na nervy, veľmi. Jednoducho tie ich poprekrúcané vzťahy ma iritovali a boli nereálne.

Nádych je kniha, na ktorej sa mi páčila až jedna kapitola, v ktorej som sa chcela rozrevať kvôli hlavnému hrdinovi. Ale hneď v ďalšej ma to prešlo. Jednoducho nuda, nezáživné, hlúpe postavy, zlá štylistika, miestami aj lexika. Táto kniha proste nie je pre mňa. Odporučila by som ju ľuďom (a asi skôr dievčatám), ktorí majú radi komplikované vzťahy a tínedžerské romance, tí si to určite užijú jednoducho ja som výnimka potvrdzujúca pravidlo. Za mňa to bolo slabé, nepáčilo sa mi to a čítanie bolo utrpenie. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

nedeľa, 26. júna 2016

Štedrosť knižnice #25

Už podľa názvu vám asi docvaklo, že som bola v knižnici. Zas. A rovno v našej obecnej a aj v tej mestskej. A doniesla som si 10 kníh.

Do mestskej som v daný deň zavítala náhodou. Mala som čas, lebo som čakala na ďalší spoj a tak som sa tam trošku prehrabala. A priniesla som si moje milované MM a pár iných kníh. Čiernu a striebornú od Paola Giordana som už prečítala a páčila sa mi. Potom tu mám zbierku publicistických textov Petra Pišťanka Traktoristi a buzeranti, tú by som si chcela v blízkej dobe rozčítať. Potom tu je kniha Iný človek od Saida Kašuu. Tá ma veľmi zaujala anotáciou a neviem sa dočkať, kedy si ju prečítam. Zaujala ma aj kniha Milenec mojej matky od Ursa Widmera, ktorú som už čítala a bola fajn, hoci som čakala trošku viac. A poslednou knihou z mestskej knižnice je Snuff od Chucka Palahniuka. 

A poďme na knihy z našej obecnej knižnice. Tam som to obmedzila na dvoch autorov, na ktorých som aktuálne závislá. Tri knihy sú od úžasnej Jany Pronskej - Zradená ľúbosť, Bosorkina dcéra a Hriech prvej noci. Dve z nich som už prečítala a k tej poslednej sa chcem dostať v nasledujúcich dňoch. Posledné dve knihy sú od Dominika Dána, Popol všetkých zarovná a Nehanebné neviniatko. Popol práve čítam a zatiaľ sa mi veľmi páči.




sobota, 25. júna 2016

RECENZIA: John Boyne - Chlapec na vrchole hory

Autor: John Boyne
Originálny názov: The Boy at he top of the Mountain
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 232
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 4.04
Hodnotenie: 5/5

Pierrotov život začína v Paríži, kde sa narodil do rodiny francúzskej matky a nemeckého otca. Tí sú obaja poznamenaní prvou svetovou vojnou. Otec vojnou, matka otcom. Obaja však postupom času umierajú a dostáva sa do detského domova. Keď však dostal tajomný list, odchádza k svojej tete, ktorá žije v horskom sídle. Pracuje tam ako gazdiná a majiteľom tejto usadlosti nie je nik iný ako Adolf Hitler. Ten prichádza do Berghofu vždy, keď mu to ríšske povinnosti dovolia. Postupom času nahrádza Pierrotovi otca a má na chlapca čoraz väčší vplyv. Ten sa tak stáva svedkom mnohých tajných stretnutí či historických udalostí. Prečítajte si príbeh, ktorý vás zaskočí, prekvapí a rozhodne zaujme!

Knihy Johna Boyna sa v svetovej literatúre pomaly ale isto stávajú pojmom. Svoje príbehy vo väčšine prípadov prezentuje očami detského hrdinu v prostredí vojny. Najväčší úspech získal Chlapec v pásikavom pyžame, ktorý sa dostal aj na filmové plátna. V knihe Zostaň, kde si a potom odíď sa zas zameral na prvú svetovú vojnu. Vo svojej najnovšej knihe sa zameral na tému, ako môže vojna ovplyvniť nevinného chlapca. A nie len vojna, ale aj činy ľudí, ktorých okolo seba vidí. Priznám sa, že tento Chlapec sa mi páčil viac než ten prvý. Viac ma zaujala téma a vývoj deja. Zároveň ma šokovalo, čo sa dialo medzi postavami. Týmto ma Boyne asi najviac prekvapil a čítanie som si nesmierne užila. 

Pierrot je jedna z postáv, na ktorú asi nikdy nezabudnem. Jeho vývoj z malého chlapca v dospelého muža je obrovský. Nesmierna zmena v povahe, ktorá u neho nastala bola neuveriteľná. Nevinného chlapca ovplyvnila zloba človeka, ktorý pobláznil davy. Spočiatku mi Pierrot prišiel ako jemné dieťa, ktoré miluje a chápe, že nie každý je rovnaký, ale je potrebné rešpektovať sa. Postupom času akoby táto jeho vlastnosť zachádzala do úzadia. Niektoré jeho kroky boli číry šok. Nedokázala som pochopiť, že dokázal tak veľmi zradiť blízkych. Páčil sa mi však jeho ďalší vývoj, lebo dokázal že nebol úplne zlý. Veľmi dôležitou postavou bol jeho priateľ Anšel, ktorý sa tam však veľmi nevyskytoval. Spočiatku bolo zreteľné, aký mal vplyv na Pierota a bolo to dobré. Zaujímavé bolo zobrazenie samotného Hitlera. Prekvapilo ma, že si obľúbil chlapca, ktorého takmer nepoznal a bol pre neho cudzí. Vnímanie jeho každodenného života či plánovania vojny bolo čudné. Zároveň to predstavilo Boynovu obrovskú predstavivosť.

Priznám sa, že pôvodne som túto Boynovu knihu neplánovala čítať. Potom som si však ešte raz prešla anotáciu a zaujala ma autorova kreativita a chuť niečo takého napísať. Ďalší vojnový príbeh s detským hrdinom mi prišiel veľmi originálny a bolo to presne tak. Táto kniha bola výborná, predstavila úžasné podstavy, na ktorých autor predstavil chyby vtedajšej doby. John Boyne píše úžasne a táto kniha sa čítala neuveriteľne dobre. Veľkú časť som prečítala vo vlaku a zrazu som ani nevedela ako mi dokonca chýbala len jedna kapitola. A vlastne to bolo úžasné, až na veľkú dávku smútku, ktorú mi to prinieslo. Nikdy mi totiž nenapadlo, že vojna môže poznačiť až tak veľmi. Prečítajte si, lebo vám možno dôjde aj taká vec, prečo si premyslieť komu dať svoj hlas vo voľbách a uvedomíte si našu ľudskú históriu.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

piatok, 10. júna 2016

Čítame MM - zhrnutie MÁJ 2015


Začiatkom mája sme si Ľubošom vymysleli projekt, ktorý by nám umožnil prečítať viac kvalitnej svetovej prózy. Oboch nás hlavne láka tá, ktorá vychádza v edícii MM z vydavateľstva Slovart. Ja som sa do čítania týchto kníh pustila naplno. A prečítala som hneď dve knihy.

Prvou z nich bol Brooklyn od Colma Toíbina. O tejto knihe som počula už veľakrát a chcela som som sa do nej pustiť. No nebolo ako, lebo ju nemali v knižnici a bola som švorc. Našťastie sme ju kúpili do našej obecnej knižnice a tak som si ju mohla vypožičať a prečítať si ju. Poviem vám, je to výborný román. Z veľkej časti je to aj romantické, avšak má to aj hlbšiu myšlienku. Hlavná hrdinka Eilis prechádza zložitým vývojom osobnosti. Z plachého írskeho dievčaťa sa stáva nezávislá žena. Práve to sa mi páčilo, lebo to nebolo jednotvárne. Ale rozoberalo to viac tém ako strata blízkeho, prvá láska, odlúčenie od rodiny či spoznávanie novej kultúry. Pre mňa to je jedna z najlepších kníh tohto roku a chcem si zadovážiť aj svoju kópiu. 

Druhou z nich je Sklenený zvon od Sylvie Plath. Tú mi požičal práve Ľuboš. Sylvia Plath je označovaná za jednu z najlepších svetových poetiek. Jej tvorba ma už dlhšie lákala, keďže ju spomínalo mnoho iných autorov vo svojich dielach. Tento román, ktorý má mnoho autobiografických prvkov zo Sylvinho  života bolo to zvláštne čítanie, no naozaj som si ho užila. Páčilo sa mi, akým štýlom to bolo napísané. Nedá sa túto knihu charakterizovať jedným slovom, ale určite na to sedí prívlastok smutná. Rozobrala veľa pocitov, čo bolo veľmi zaujímavé a možno aj jemne netradičné, keďže to bolo napísané naozaj detailne a kvalitne. Jednoducho Sylvia je výborná a teším sa na jej ďalšie kúsky. 

 Príspevky z Instagramu, ktoré nájdete pod hashtagom #citamemm:


utorok, 7. júna 2016

RECENZIA: Harper Leeová - Nezabíjajte vtáčika

Autor: Harper Lee
Originálny názov: To Kill a Mockingbird
Vydavateľstvo: Ikar/Odeon
Počet strán: 344
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 4.24
Hodnotenie: 5/5

Spojené štáty americké počas tridsiatych rokov minulého storočia zasiahla rozsiahla hospodárska kríza, ktorá začala na newyorskej burze. Alabamské mestečko Maycomb sa však takmer nedotkla. V románe Harper Lee ho sužovali úplné iné udalosti. Súrodencov Jema a Scout Finchovcov však zaujíma len to, ako vylákať z domu miestneho čudáka Bu Radleyho. Rasistickú verejnosť tohto mestečka však trápi, keď sa ich otec Atticus Finch ujme obhajoby černocha, ktorý mal znásilniť belošské dievča. On svoje rozhodnutie obhajuje ako morálnu povinnosť, no nedočká sa pochopenia a dostáva nelichotivé označenie "obhajca negrov", ktoré sa dotkne aj jeho detí. Kultový román, ktorý sa zapísal do histórie americkej literatúry, rozoberá nielen spoločenskú situáciu, ale dospievanie v tomto prostredí. 

Román Harper Lee, Nezabíjajte vtáčika, sa ku mne dostal už po druhýkrát. Prvý raz, keď som ho čítala kvôli prijímacím skúškam a druhý, keď som si chcela osviežiť pamäť pred pokračovaním. Už predtým som počula mnoho výborných ohlasov, ktoré ma len nútili si túto knihu prečítať. Keď som tento román čítala približne pred rokom, bolo to vo verzii z roku 1968, čiže bolo očividné, že preklad bol jemne zastaraný, hoci táto kniha tiež nie je novinkou. Avšak prekvapilo ma, keď som zistila, že nové vydanie, ktoré bolo publikované po toľkých rokoch, si nový preklad nezaslúžilo. Myslím, že by to bolo vhodné zmeniť ho, hoci ten starý nie je zlý, ale určitá revízia by sa zišla. Príbeh, ktorý autorka rozobrala sa mi veľmi páčil. Zakomponovala rasizmus, čo bol v Amerike vo vtedajšej dobe veľký problém. Niežeby teraz neexistoval. Zaujímavé bolo, že využila detského rozprávača, ktorý prezentoval všetko nevinným pohľadom a veľkou úprimnosťou. Zaujímavým prostriedkom bola tiež záhada. Tajomná postava Bu Radleyho ma spočiatku desila, no postupne bol viac predstavený a páčil sa mi. 

Príbeh bol prezentovaný zo strany Jean Louise Finchovej, prezývanej Scout. Jej detský pohľad na alabamské udalosti prezentoval úprimné zdieľanie príbehu. So svojim bratom Jemom a kamarátom Dillom zažili mnohé dobrodružstvá. Na nej sa mi páčila tá odhodlanosť, výbušnosť a vynaliezavosť. Bola zvedavá, nebála sa pýtať a ani jej útly vek jej nezabránil bádať v maycombských končinách. Jem mi prišiel striedmejší, no ale stále mal podobnú povahu. Spolu tvorili rovnocennú dvojicu. Ich otec Aticus bol veľmi inteligentný a vyrovnaný človek. Dokázal odhadnúť človeka a nebál sa posmechu ľudí. Mne sa na ňom páčil jeho postoj a to, ako si stál za svojim a obhajoval človeka, ktorý si to podľa verejnosti nezaslúžil. Bola tu však ešte jedna postava, ktorá ma nesmierne zaujala. Tou bola Calpurnia, ich gazdiná. Bola černoška a mňa zaujalo jej správanie k deťom. Hoci boli o mnoho rokov mladšie, prejavovala im úctu, hlavne kvôli farbe pleti, hoci im bola veľakrát ako mama a hrešila ich. Čiže môžeme porovnať momenty, keď sa k nim správala vcelku rovnocenne a momenty, keď sa správala veľmi úctivo. Prejavovala im veľkú lásku a deti, obzvlášť Scout, ju mali veľmi radi. 

Nezabíjajte vtáčika je úžasný román, ktorý oslovuje mnohé generácie. Pre mňa je to jedna z najlepších kníh, akú som kedy čítala. Geniálny štýl Harper Lee ma nútil obracať stránku po stránke, až kým bol koniec. Páčili sa mi postavy, príbeh a zápletka. Pulitzerovu cenu si to rozhodne zaslúži a myslím, že je to kniha, ktorú by si mal prečítať každý. Určite si ho prečítam aj tretíkrát a nájdem v ňom omnoho viac, ako teraz. Pri čítaní som sa trochu bála, pretože Bu Radleyho záhada ma desila, no bolo to výborné ozvláštnenie deja. Túto knihu vrelo odporúčam a určite si ju skúste prečítať. 

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar

piatok, 3. júna 2016

Slovart Instagram výzva

Ak máte Instagram alebo sledujete blogový facebook, určite viete, že sme si spolu s Báškou pripravili Instagram výzvu. Tú sme venovali Slovartu a jeho 25. výročiu. Výzva pozostávala zo siedmych kategórií a siedmych fotiek. Každý deň teda dostal svoju tému. Tie boli: young adult, fantasy, slovenská próza, dystópia, zahraničná próza, všetky Slovart knihy, čo doma máme a najobľúbenejšia kniha z tohto vydavateľstva (to sa mi teda žije, keď moja najobľúbenejšia kniha je zo Slovartu, čo?). Tento článok je len kratšie zhrnutie tohto projektu a tiež pripomenutie fotiek. Ak máte záujme nájsť si tieto fotky na Instagrame, nájdete ich pod heštegom #kikaabaskacitajuslovart.

PS: Ak sa chcete o Slovart knihách a ich výročí dozvedieť viac, môžete sa tešiť na samostatný článok venovaný tejto téme. 

Moje fotky:




štvrtok, 2. júna 2016

RECENZIA: Jana Pronská - Čierna vdova

Autor: Jana Pronská
Názov: Čierna vdova
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Počet strán: 256
Rok vydania: 2015
Hodnotenie na Goodreads: 4.50
Hodnotenie: 4/5

Adriana Mariášová je dedičkou hradu Brzotín, ktorú jej nenásytný otec už po štvrtýkrát nedobrovoľne prisľúbil ženíchovi. Troch manželov už pochovala a nad jej menom sa zmietajú povery, že prináša nešťastie, za čo dostala prezývku čierna vdova. A keď sa jej otec dostal opäť do finančných ťažkostí, bez okolkov prisľúbi dcéru synovi svojho odvekého nepriateľa Júliusa Bubeka. Adriana sa má vydať za jeho syna Luciána, ktorého chce otec pritiahnuť po rokoch domov. Lucián pred rokmi opustil domov a bojoval v mene kráľa. Keď zistí, že ho otec proti jeho vôli oženil, vracia sa domov, aby naplnil manželstvo. Obom mladým ľuďom sa dohodnuté manželstvo nepozdáva, lebo každý z nich má svoje plány. Adriana chce odísť do kláštora a Lucián nechce svojej rodine dovoliť rozhodovať o svojom osude. No čo sa stane, keď sa ukáže, všetko inak a skríži im cestu cit menom láska? 

Knihy Jany Pronskej sa už niekoľko rokov dostávajú na popredné rebríčky bestsellerov. Autorka sa primárne venuje historickým romancám v slovenskom prostredí a má na konte už dvanásť titulov. Čierna vdova je jej v poradí jedenástou knihou a a u mňa už piatou autorkinou knihou. Priznám sa, že som opäť zostala nadšená. Autorka napísala úžasný historický príbeh, ktorý sa čítal jedna radosť. Štylisticky bez chybičky, ja som tam nedokázala nájsť jedinú chybu, nech som sa akokoľvek snažila. Prečítala som ju za chvíľku, čo som si naozaj užila. Páčilo sa mi napätie, ktoré autorka vložila do príbehu a tiež jeho priebeh. Zaujala ma tiež zámena postáv, ktorú využil aj Palárik v Zmierení či Moliére pri Lakomcovi. Autorka tak ozvláštnila dej, čo je jedno veľké plus. Koniec bol výborný, dávna napätia, nečakaný zvrat, jednoducho ja som si prišla na svoje. Miestami by som možno trošku zvýšila gradáciu, ale to môže byť aj tým, že som sa nevedela dočkať konca.

Adriana bola zaujímavá hrdinka, keďže si už čo-to prežila. Má za sebou tri manželstvá a pochovala aj syna, čiže bola veľmi ranená osudom, takže mi jej bolo ľúto. Nepozdával sa mi ten jej nápad ísť do kláštora, lebo si myslím, že má život pred sebou. Takže sa mi ako hrdinka páčila, len sa nesmie opúšťať. Lucián sa mi veľmi páčil, lebo bol prešibaný a nedal sa okabátiť. Zaujala ma tiež jeho minulosť, keďže ako mladý odišiel od rodiny a prežil si svoje. Na iných postavách možno sledovať skazenosť pováh vtedajšej doby. Ľudia si veľmi závideli majetky a bohatstvo, neváhali sa kvôli nim vzdať aj majetku. Na tomto faktore možno porovnať vlastnosti a správanie ľudí vtedy a dnes.

Čierna vdova je výborný historický román s dávkou romantiky. Číta sa výborne, má skvelú zápletku a pestrú škálu postáv. Pre mňa to síce nie je najlepšia kniha od tejto autorky, no aj tak si myslím, že sa jej knihy vydarila. Medzi moje obľúbené patria Láska a česť a Prekliata láska Tie vám vrelo odporúčam, sú to výborné knihy, teda vlastne ako všetky od tejto autorky. Čierna vdova si rozhodne zaslúži pozornosť, keďže vám zaručene prinesie výborný čitateľský zážitok! Vrelo odporúčam, lebo knihy Janky Pronskej som si zamilovala a neviem sa ich nabažiť!

Za recenzný výtlačok ďakujem kníhkupectvu preskoly.sk